Napísal: Administrator

Na obrázku vyššie je zjednodušený nákres toho, čo sa udeje keď v prehliadači zadáte URL adresu www.luneta.sk.

  1. do webového prehliadača bola vložená linka URL
  2. prehliadač sa opýtal systému na IP adresu - tá sa hľadá v lokálnej cache a súbore hosts
  3. ak sa informácia o preklade adresy nenašla tak sa kontaktuje predvolený DNS server - väčšinou pre bežných užívateľov je jeden priamo v modeme/routri. Tento má vlastnú cache, aby sa opakujúce sa DNS požiadavky nemuseli zakaždým pýtať od nadradených serverov - každý taký záznam má aj svoju dobu expirácie - tj dobu po, ktorej sa z cache odstráni. Niektorým routrom je možné nadefinovať vlasné pravidlá pre DNS záznamy, ktoré neexpirujú..
  4. ak router nevedel sám odpovedať a preložiť doménové meno na IP adresu tak sa opýtal svojho nadradeného DNS servera (u providera) . Tento nadradený server robí v princípe to isté a ak údaje nenájde vo vlastnej cache alebo statických definíciách potom sa pýta nadradeného servera kto je autoritatívnym DNS serverom pre danú zónu.
  5. Ak by router nemal v cache uloženú informáciu o SK autoritatívych serveroch potom sa kontaktuje priamo s root-servermi - tieto vedia potom odpovedať len na to, že kto (ktoré menné servre) sa stará o doménu prvého rádu (napr. *.sk) Root-servre nevedia odpovedať (a ani niesú oprávnené odpovedať) na dopyty o doménach vyšších rádov. Vždy pošlú iba údaj o tom kde sa máme pýtať ďalej..
  6. Keď sme sa dozvedeli mená a IP adresy DNS serverov prvého rádu (pre zónu SK) tak sa týchto možme opýtať ďalej na upresnenie k doménam druhého rádu. Servre nám vrátia len údaj o tom, ktoré NS spravujú záznamy pre doménu. To znamená, že SK-nic eviduje iba 2 až 6 NS pre každú doménu - detaily o doméne sa musíme pýtať tam.
  7. Poďla pravidiel každá doména musí mať aspoň dva NS servre, ktoré sú v iných IP rozsahoch. Prvý server býva primárny a ostatné sú sekundárne (záložné). Každý z nich vie autoritatívne odpovedať na DNS požiadavky k doméne, ktorú spravujú. (Pre porovnanie neautoritatívne odpovede sú tie, ktoré pochádzajú z cache routra alebo cudzieho DNS servera, ktorého sa pýtame na domény, ktoré sám nespravuje.
  8. Získaná odpoveď sa uloží postupne do cache providera
  9. aj do cache routra
  10. a potom sa dostane k webovému prehliadaču, ktorý sa poteší z IP adresy
  11. a priamo sa spojí s webserverom (HTTP - GET)
  12. webserver na IP adrese si zistí či vie požiadavku obslúžiť - teda či má k URL príslušnú definíciu Virtual Host (VH) a podľa toho pošle odpoveď..
Luneta 2016